Publicité

Christelle Speville, des mots contre les coups de poing

2 octobre 2019, 07:27

Par

Partager cet article

Facebook X WhatsApp

Christelle Speville, des mots contre les coups de poing

Ses mots donnent des frissons. Christelle Speville est une jeune femme de 32 ans qui en a eu assez de lire que des femmes sont mortes sous les coups de leurs maris violents. Il y a deux semaines, alors que Chansela, Joyce, Stéphanie, Shabneez avaient rendu l’âme après avoir été battues par leurs compagnons, Christelle a laissé sa plume s’exprimer. C’était pour le casting d’une compétition pour les jeunes talents. Ensuite, le 24 septembre, Christelle Speville a adapté son texte en vidéo. L’idée était de faire passer son message à un plus grand nombre de personnes.

Intitulé «Pa Touy Nou», son slam en vidéo a recueilli jusqu’ici 118 000 vues, 4 500 partages et 655 commentaires. «Ce n’est pas mon premier poème. À l’âge de 12 ans, j’ai écrit le tout premier. C’était lorsque je n’étais qu’une élève au Rodrigues College, il y avait une classe sur le développement personnel. C’est là que j’ai découvert mon talent. Je suis reconnaissante pour cela», soutient la jeune femme. Elle vit actuellement à Maurice et est adaptatrice et traductrice dans une société privée.

Elle a accepté notre proposition pour que son poème soit publié dans nos colonnes.

 

Rodrigues se mobilise

<p style="text-align: justify;">Face à l&rsquo;ampleur que prend la violence conjugale à Rodrigues, l&rsquo;association HERS Rodrigues organise une marche contre ce fléau le 5 octobre, de Mont-Lubin à Citron Donis. Celle-ci démarre à 09 h 30. De l&rsquo;animation est également prévue. Le but étant de sensibiliser le public.</p>

 

Pa Touy Nou

<p style="text-align: center;">Kan lafimé pé lévé lor montagn sinio<br />
	Dimounn paniké<br />
	Ponpié dégazé amenn dilo<br />
	Pou tegn difé<br />
	Me kan enn fam pé gagn baté avek<br />
	so bouro<br />
	Vwazin bes so rido<br />
	Dir pa mo zafer!<br />
	Bann misié-la dir atann taler nou al gété<br />
	Me kan zot arivé<br />
	Fam-la so leker fini aret baté<br />
	Zanfan tromatizé, met lamé lor latet ploré<br />
	Ayo, mama fini mor<br />
	Pa pou trouv li ankor!</p>

<p style="text-align: center;">Kan belfi lev lavwa enn fwa<br />
	Papa dir mo garson, bez dé kalot<br />
	Apré rod enn lot!<br />
	Me kan zann ki pabon<br />
	Mama la dir so tifi:<br />
	Mo piti, pa kit to mari<br />
	Dimounn ki pou dir?<br />
	Sosiété kouma pou réazir?<br />
	Mem to pé gagn baté<br />
	Mem to pé gagn maltrété<br />
	Pez néné, siporté, pa kité, pa rézinbé<br />
	Pouvi to pé gagn enn bousé manzé!<br />
	Bann paran bizin arété dir zot zanfan<br />
	Kan maryé, enn sel alé, pa rétourné,<br />
	Tansion fer zot gagn onté.<br />
	Parski li préferab ki to tifi rétourn kot twa<br />
	avek so zanfan<br />
	Plito ki anvlopé dan enn dra blan!</p>

<p style="text-align: center;">Les mo rakont zot enn ti zistwar<br />
	Ou plito enn trazédi<br />
	Ti éna enn bon tifi ki ti apel Tififi<br />
	Tififi ti maryé vierz kouma la néz<br />
	Ek pir kouma la rozé dimatin.<br />
	Mé so mari Rozé ti kontan galop deryer<br />
	malpropté ek manz manzé gaté<br />
	Ziska enn zour so lizié finn vinn blé.<br />
	Pov Tififi ki zamé inn tronp so mari<br />
	Al aprann ki linn alimé<br />
	Twa zom, eski to trouv sa larout la séryé?<br />
	Non mo frer, mo pa pé ekzazéré<br />
	Sé enn réalité ki ekzisté dan bokou fwayé<br />
	Ek finn ariv ler pou nou dénonsé!</p>

<p style="text-align: center;">Mo pa la pou zizé<br />
	Mo pa la pou tir défo<br />
	Mé les mo servi mo bann mo<br />
	Pou dénons sa fléo<br />
	Kot éna zom pe trét zot fam pli pir<br />
	ki zanimo!</p>

<p style="text-align: center;">Twa zom, to pé santi twa for<br />
	Kan to pé bez kout pwin kout pié<br />
	Mo éspéré kan fam-la inn mor<br />
	To vant plin, to bien dizéré!</p>

<p style="text-align: center;">To pé bwar disan to fam plis ki enn morpion<br />
	Swadizan labwason ki pé fer twa<br />
	fer lékouyon!<br />
	Kouma to kapav fer dominer<br />
	Kan tomem to éna mama, to éna ser?</p>

<p style="text-align: center;">To métrés bien nouri bien abiyé<br />
	Mé to zanfan pé dormi san manzé<br />
	To kit fam prop dan lakaz pou to al<br />
	manz malpropté<br />
	Kan to rantré, pou nanyé to trap fam-la<br />
	to baté.<br />
	Ek lorla, to fam gardé gagn pou maltret<br />
	to fam maryé<br />
	Ek get dan zar.<br />
	Mo frer, al dir li, dinité ek respé pa vann<br />
	dan bazar!</p>

<p style="text-align: center;">Lavi enn fam inn vinn pli frazil<br />
	Ki enn brin difil<br />
	Parski touyé inn vinn telman fasil<br />
	Non, pa dir nou pez néné bwar délwil<br />
	Parski nou lavi pa fasil!</p>

<p style="text-align: center;">Mo pé dédikas mo poem<br />
	Pou tou bann fam ki dan problem<br />
	Bann fam ki pé sibir bann violans<br />
	Inn ariv ler pou nou kraz miray silans!<br />
	Inn ariv ler pou nou dir asé:<br />
	Ase bat nou!<br />
	Ase maltret nou!<br />
	Ase viol nou!<br />
	Ase touy nou!</p>

<p style="text-align: center;">Pou tou bann Marianz, bann Stefani<br />
	Bann Shabneez, bann Sansela<br />
	Bann Joyce, bann Neha<br />
	Pou bann fam kinn gagn kout grinder ou<br />
	kout kouto<br />
	Bann fam kinn mor étranglé ou toufé dan<br />
	touk dilo<br />
	Mo éspéré ki zot an pé<br />
	Lao kot zot été</p>

Publicité