Publicité
Christelle Speville, des mots contre les coups de poing
Par
Partager cet article
Christelle Speville, des mots contre les coups de poing

Ses mots donnent des frissons. Christelle Speville est une jeune femme de 32 ans qui en a eu assez de lire que des femmes sont mortes sous les coups de leurs maris violents. Il y a deux semaines, alors que Chansela, Joyce, Stéphanie, Shabneez avaient rendu l’âme après avoir été battues par leurs compagnons, Christelle a laissé sa plume s’exprimer. C’était pour le casting d’une compétition pour les jeunes talents. Ensuite, le 24 septembre, Christelle Speville a adapté son texte en vidéo. L’idée était de faire passer son message à un plus grand nombre de personnes.
Intitulé «Pa Touy Nou», son slam en vidéo a recueilli jusqu’ici 118 000 vues, 4 500 partages et 655 commentaires. «Ce n’est pas mon premier poème. À l’âge de 12 ans, j’ai écrit le tout premier. C’était lorsque je n’étais qu’une élève au Rodrigues College, il y avait une classe sur le développement personnel. C’est là que j’ai découvert mon talent. Je suis reconnaissante pour cela», soutient la jeune femme. Elle vit actuellement à Maurice et est adaptatrice et traductrice dans une société privée.
Elle a accepté notre proposition pour que son poème soit publié dans nos colonnes.
Rodrigues se mobilise
<p style="text-align: justify;">Face à l’ampleur que prend la violence conjugale à Rodrigues, l’association HERS Rodrigues organise une marche contre ce fléau le 5 octobre, de Mont-Lubin à Citron Donis. Celle-ci démarre à 09 h 30. De l’animation est également prévue. Le but étant de sensibiliser le public.</p>
Pa Touy Nou
<p style="text-align: center;">Kan lafimé pé lévé lor montagn sinio<br />
Dimounn paniké<br />
Ponpié dégazé amenn dilo<br />
Pou tegn difé<br />
Me kan enn fam pé gagn baté avek<br />
so bouro<br />
Vwazin bes so rido<br />
Dir pa mo zafer!<br />
Bann misié-la dir atann taler nou al gété<br />
Me kan zot arivé<br />
Fam-la so leker fini aret baté<br />
Zanfan tromatizé, met lamé lor latet ploré<br />
Ayo, mama fini mor<br />
Pa pou trouv li ankor!</p>
<p style="text-align: center;">Kan belfi lev lavwa enn fwa<br />
Papa dir mo garson, bez dé kalot<br />
Apré rod enn lot!<br />
Me kan zann ki pabon<br />
Mama la dir so tifi:<br />
Mo piti, pa kit to mari<br />
Dimounn ki pou dir?<br />
Sosiété kouma pou réazir?<br />
Mem to pé gagn baté<br />
Mem to pé gagn maltrété<br />
Pez néné, siporté, pa kité, pa rézinbé<br />
Pouvi to pé gagn enn bousé manzé!<br />
Bann paran bizin arété dir zot zanfan<br />
Kan maryé, enn sel alé, pa rétourné,<br />
Tansion fer zot gagn onté.<br />
Parski li préferab ki to tifi rétourn kot twa<br />
avek so zanfan<br />
Plito ki anvlopé dan enn dra blan!</p>
<p style="text-align: center;">Les mo rakont zot enn ti zistwar<br />
Ou plito enn trazédi<br />
Ti éna enn bon tifi ki ti apel Tififi<br />
Tififi ti maryé vierz kouma la néz<br />
Ek pir kouma la rozé dimatin.<br />
Mé so mari Rozé ti kontan galop deryer<br />
malpropté ek manz manzé gaté<br />
Ziska enn zour so lizié finn vinn blé.<br />
Pov Tififi ki zamé inn tronp so mari<br />
Al aprann ki linn alimé<br />
Twa zom, eski to trouv sa larout la séryé?<br />
Non mo frer, mo pa pé ekzazéré<br />
Sé enn réalité ki ekzisté dan bokou fwayé<br />
Ek finn ariv ler pou nou dénonsé!</p>
<p style="text-align: center;">Mo pa la pou zizé<br />
Mo pa la pou tir défo<br />
Mé les mo servi mo bann mo<br />
Pou dénons sa fléo<br />
Kot éna zom pe trét zot fam pli pir<br />
ki zanimo!</p>
<p style="text-align: center;">Twa zom, to pé santi twa for<br />
Kan to pé bez kout pwin kout pié<br />
Mo éspéré kan fam-la inn mor<br />
To vant plin, to bien dizéré!</p>
<p style="text-align: center;">To pé bwar disan to fam plis ki enn morpion<br />
Swadizan labwason ki pé fer twa<br />
fer lékouyon!<br />
Kouma to kapav fer dominer<br />
Kan tomem to éna mama, to éna ser?</p>
<p style="text-align: center;">To métrés bien nouri bien abiyé<br />
Mé to zanfan pé dormi san manzé<br />
To kit fam prop dan lakaz pou to al<br />
manz malpropté<br />
Kan to rantré, pou nanyé to trap fam-la<br />
to baté.<br />
Ek lorla, to fam gardé gagn pou maltret<br />
to fam maryé<br />
Ek get dan zar.<br />
Mo frer, al dir li, dinité ek respé pa vann<br />
dan bazar!</p>
<p style="text-align: center;">Lavi enn fam inn vinn pli frazil<br />
Ki enn brin difil<br />
Parski touyé inn vinn telman fasil<br />
Non, pa dir nou pez néné bwar délwil<br />
Parski nou lavi pa fasil!</p>
<p style="text-align: center;">Mo pé dédikas mo poem<br />
Pou tou bann fam ki dan problem<br />
Bann fam ki pé sibir bann violans<br />
Inn ariv ler pou nou kraz miray silans!<br />
Inn ariv ler pou nou dir asé:<br />
Ase bat nou!<br />
Ase maltret nou!<br />
Ase viol nou!<br />
Ase touy nou!</p>
<p style="text-align: center;">Pou tou bann Marianz, bann Stefani<br />
Bann Shabneez, bann Sansela<br />
Bann Joyce, bann Neha<br />
Pou bann fam kinn gagn kout grinder ou<br />
kout kouto<br />
Bann fam kinn mor étranglé ou toufé dan<br />
touk dilo<br />
Mo éspéré ki zot an pé<br />
Lao kot zot été</p>
Publicité
Publicité
Les plus récents




